Nádej a dôvera aneb se ...

Autor: Martina Blažeková | 4.2.2011 o 22:44 | (upravené 4.2.2011 o 23:51) Karma článku: 4,19 | Prečítané:  458x

Leonadro  da Vinci raz povedal: „Modlitba se rodí, když naděje umírá.“ O nádeji hovorieva veľa ľudí a nie len tých svetských. Aj ctihodná Matka Mária Elekta nás vo svojej múdrosti učí: „Doufejme vždycky, i tehdy, když chybí jakýkoli důvod k naději. Bůh se o nás dobře stará. Kdo v něj důvěřuje, nemá se čeho bát.“      Nádej a dôvera. Každý vo svojom tichu a bolesti spozná ich hodnotu. Pravdepodobne sú to jedny z najdôležitejších slov, po slovách „mám ťa rád“ či „milujem ťa“.

Keď počas ticha vo mne prehovára vnútorný hlas, často v myšlienkach končím pri svojich priateľoch. Keď sa radujú, tak sa radujem s nimi. Keď plačú, tak plačem s nimi. Je krásne, keď v zlých časoch stoja mlčky pri mne a dodávajú mi nádej. Keď im môžem dôverovať, že odo mňa neutečú.

Niekedy však príde chvíľa, kedy je potrebné dať priateľovi zbohom. Nie srdcom, ale miestom. Cesty sa rozchádzajú, no priateľstvo ostáva. Jeden môj dobrý priateľ ma naučil, že Boh nerobí nezmyselné veci. Stačí len dôverovať.

Priateľstvo nie je para, ktorá sa vyparí a už si nikto nespomenie. Priateľstvo je vzťah, je to stav, kedy sa srdcia dvoch ľudí držia za ruky a navzájom sa hladia. Pri ozajstnom priateľstve sa na srdci priateľov zanechá stopa po hladení, ktorá ostane. Cesty sa rozchádzajú, no priateľstvo ostáva.

Najťažšie je priateľovi povedať: „Zbohom, maj sa krásne!“ Objať sa a dokázať sa pustiť. Zamávať na rozlúčku. A pozerať sa ako mizne v diaľke.

Táto ťažká chvíľa je veľmi dôležitá. Lebo každé jedno stretnutie bude silnejšie ako rozlúčka. Cesty sa rozchádzajú, no priateľstvo ostáva. Navždy. Na večnosť.

Možno budem kričať. Možno budem plakať noci a dni. A možno zoškriabem stenu nechtami, ale mám nádej a dôveru. Nezabudnem ja, nezabudne priateľ. Boh sa o nás stará. Kto mu dôveruje, nemá sa čoho báť. (Ako hovorieva môj priateľ: "Se nepos.r!")

vášeň

Mám ťa rád.

Kto povedal to prvý?

Ty či ja?

Spolu.

A predsa bez teba.

Boh sa pozerá.

A potichu nás prosí.

Modlí sa.

Kto odpovie mu za nás?

Len láska, ktorú stvoril

Ona nás, verná, obháji.

Odená v čiernom talári

raz vydá o nás svedectvo.

Daj, nech pred tebou obstojí.

(brat šavol)

 

 

 

 

PS: Ja to bez toho klišé neviem... Ale naučím sa!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci majú stále móresy sedliakov. Chcú bývať vo vlastnom

Vlastniť dom nie je pre Nemca status bohatstva. Skôr sa pozerá na to, či mu vlastné bývanie nebude na príťaž.

PLUS

Hviezdoslavov Kubín bol hrôza, ale pekne zarecitovaná

Zaujíma to po šesťdesiatich rokoch ešte niekoho?

KULTÚRA

Ako súdili najväčších nacistických vrahov

Pred 70 rokmi si vypočili nacistický lídri rozsudok v najsledovanejšom procese v dejinách.


Už ste čítali?