Skvapalnený smútok. Skvapalnená radosť

Autor: Martina Blažeková | 5.2.2011 o 13:32 | (upravené 5.2.2011 o 13:38) Karma článku: 4,80 | Prečítané:  390x

S kruhmi pod očami nik nepôsobí vábivo.  Strapaté vlasy. Smutné oči. Neprítomný výraz.Môže to byť definícia pretancovanej, preučenej, ale i preplakanej noci. Niekto múdry raz povedal, že plač spolu so smiechom, je najcennejší majetok, ktorý môže človek vlastniť. Alebo tiež niekto spomínal, že po smiechu prichádza plač.

Tak či onak plač pomáha. Pomáha uvoľniť napätie. Skvapalnený smútok, skvapalnená radosť. Čím viac plačeme, tým sme krajší. Aj to sa o plači hovorieva. Plač pozná každý. Plačú deti, plačú ženy a dokonca plačú aj muži.

Na to, že ženy plačú sme si zvykli. Ženy majú zástery a za ne schovávajú slová, no slzami, vzácnymi perlami, tieto zástery kropia, aby boli pevnejšie a viac uniesli. Preto Boh vložil do oka ženy mnoho sĺz.

No muži sú tí, ktorí sa radi schovávajú keď plačú. Plačú v tichosti a tajne, no o to intenzívnejšie. Muži majú silnú hruď, mocné ruky a postoj ochranára, ale vo svojom vnútri sú deťmi čakajúcimi na pohladenie. Muži nie sú stroje a bezcitné bytosti. To len my sme si ich takých vymysleli. Sú silní, no vedia byť aj jemní a citliví, keď je to potrebné.

Niektorí muži, tí menej múdri, sa nechajú plačom a žiaľom udusiť. Tí, viac múdri, sa oň podelia. Vyplačú svoj žiaľ, nechajú si pohladiť dušu a zrazu si uvedomia, že sa cítia oslobodení a ľahší.

Vďaka za každú slzu, ktorú pred ženou uroní muž. Najvyššia pocta, ktorá je prejavom najväčšej dôvery. A žena si takéto chvíle cení. Hlboko si ich skryje do srdca a mlčky plače s mužom, aby sa necítil sám. Aby vedel, že nikdy nie je sám. Aby vedel, že žena sa nezľakne a neutečie...

Ten kto plače nie je zbabelý, zbabelý je ten, kto sa mu smeje.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Žinčica. Prečo Slováci nepijú najslovenskejší nápoj

Je to náš národný poklad, prvá vec po bryndzových haluškách, ktorou sa definujeme. Koľko Slovákov však v skutočnosti aspoň raz v živote ochutnalo žinčicu?

EKONOMIKA

Slováci majú stále móresy sedliakov. Chcú bývať vo vlastnom

Vlastniť dom nie je pre Nemca status.

PLUS

Hviezdoslavov Kubín bol hrôza, ale pekne zarecitovaná

Zaujíma to po šesťdesiatich rokoch ešte niekoho?


Už ste čítali?