Boh je Arabela a Rumburák

Autor: Martina Blažeková | 9.2.2011 o 13:31 | (upravené 9.2.2011 o 13:36) Karma článku: 4,20 | Prečítané:  388x

Mám sa učiť, no nechce sa mi. Namiesto učenia pozerám s veľkým záujmom von oknom na modrú oblohu. Na každom mieste je rovnaká, no ja skúmam každý detail. Akoby som na kúsku modrej oblohy mohla nájsť krikľavý fľak a skríknuť: „Hurá, zmena!“

 

Stereotyp nás ubíja. No často túžime práve po ňom. Nechceme sa učiť. Nechce sa nám chodiť do roboty. Chceme byť dôchodcami. No dôchodcovia túžia tiež zrušiť dôchodcovský stereotyp.

Existuje len jedno riešenie: vo všetkom treba hľadať niečo, čo nám pomôže rásť. Pretože všetko čo sa nám deje má nejaký zmysel.

Ja sa mám teraz učiť. Život chce odo mňa viac ako sa len hrať s kockami. A mne sa to nepáči. Som nepoučiteľná. Chyby iných si chcem preskákať sama. Chcem všetko a hneď. Žiadne učebnice. Žiadne testy. Nijaké vstávanie do školy. Len pokoj a na všetko dostatok času. Ale všetko si treba zaslúžiť. Sú veci, ktoré mi ani Rubmurák ani Arabela nepričarujú.

Rozprávky sú krásne a v mnohom nás poučia, ale život rozprávka nie je. V živote nemôžem letieť na metle ani učiteľa premeniť na kus skaly. Nehovoriac o tom, že v obchodoch by bolo všetko zdarma. A všetci ľudia by sa dobrosrdečne usmievali. Nik by nepoznal a nepovedal krivého slova. Všetko by bolo dokonalo rozprávkové. Lenže, život nie je rozprávka, a preto treba na sebe tvrdo „makať“.

Musím sa učiť! Prsty vkĺznu do osamelej knihy. Letmo pozriem na písmená, ktoré sa mi nechce spájať do slov. To som skutočne taká lenivá?

Prekonávam svoju lenivosť a pomaly slabikujem slová. Kde tu pridám aj pár čísel. Učím sa. Musím sa učiť!

Spomenula som si totiž na jeden film o dievčati, myslím, že sa volala Michelle, ktorá nepočula a ani nevidela. Najskôr bola ako zvieratko vedené pudmi na prežitie. No prišiel svojrázny učiteľ, ktorý sa nechcel len tak prizerať. Z dievčaťa vychoval dámu, ktorá začala chodiť do školy. Nevidela a nepočula, no túžila niečo dokázať. Nebolo to jednoduché a veľakrát padla, no nevzdala sa pri prvom, druhom ani dvadsiatom padnutí. Učiteľ jej pomohol kľaknúť si na kolená a ona sa postavila a vykročila vpred. A nakoniec to dokázala! Vyštudovala. Bola hluchoslepá, no nevzdala sa.

Ja mám to čo ona nemala. No napriek tomu som niekedy hluchá i slepá viac ako ona. Ale aj vďaka nej si uvedomujem, že oči ani uši nepotrebujem, aby som v živote dokázala preskočiť prekážku. Potrebujem vytrvalosť, odhodlanie a vieru. Vieru nie len v seba, že dám do toho všetko, ale vieru v Boha, ktorý pri mne stojí a prípadné čierne diery zalepí svojou prozreteľnosťou.  To on robí za mňa to, čo Arabela a Rumburák v rozprávke.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.

SVET

Dôsledky talianskeho referenda pocíti celá Únia

Neúspešné talianske referendum vystrašilo trhy.


Už ste čítali?