Obloha je dnes úplne biela. Keď pozerám von oknom ako padajú vločky snehu cítim sa akoby som lietala. Nemusím mať krídla, ani sa nemusím odlepiť od zeme. Lietam. Pocit lietania je o to silnejší, že včera ma nebo zachránilo. /Bol to zázrak./ Dalo mi prilbu na hlavu, vankúš pod zadok, chrániče na kolená a posilňovače nervov. Prepáčte mi, že sa včera venovalo nebo iba mne. Ale oni majú v zálohe personál, ktorý dbal i na vás.
Je smutné, keď si nevšímame všedných zázrakov. Aj mňa musel do reality zázrakov priviesť vlastný pád na zadok. Zázraky sa dejú stále a neustále. To len my sme si zvykli, že sú samozrejmosťou. A pokiaľ nepresúvame vrchy ako sa nám zachce, tak to za zázrak nepočítame.
Behať a nervózne kričať. „Tak poď! Zachráň ma! Nevidíš, že mi je biedne!“ Takto si zázrak neprivodíme. O zázrak treba prosiť a nemusíme pritom ani kričať ani dupkať nohami. Stačí len túžiť. V jednej múdrej knihe som čítala: „Pánova ruka nie je prikrátka, žeby nezachránil, a jeho ucho nie je zaľahnuté, žeby nepočul!“ Jediné, čo sa od nás chce je, aby sme na to nezabudli a aby sme verili.
A to je náš problém, nevieme veriť. Ja som to tiež nevedela. Ale včera som verila. Verila som tak ako ešte nikdy predtým a stal sa zázrak! Nepresunuli sa Tatry, ani sa Váh nerozdvojil. Obmäkčilo sa srdce. Posun, ktorý dopomohol k pokore. Nie len mojej, ale i druhej strany. Vzájomnej úcte, empatií a porozumeniu. Neskutočné! Nebesia nesklamali. Dali mi prilbu na hlavu, vankúš pod zadok, chrániče na kolená a posilňovače nervov. Opäť raz dokázali, že so skúškou dostaneme aj silu potrebnú na jej zdolanie.
báseň
si anjel, ktorého mi poslal Boh.
básnik si nikdy nevystačí s jedným.
zamestnal by aj stovku anjelov,
nebo by kvôli nemu zatvorili.
preto mi teba poslal Boh.
anjela, čo sa rodí v básni.
v nej nesmrteľnosť oblieka si.
a uteká s ňou do sveta.
a pýta pochopenie pre teba.
od domu k domu kráča.
báseň ponúka.
potulný anjel, posol básnika.
a vracia sa späť s plnou,
ako išiel.
dnes báseň nikto nepýta.
len anjel, čo ho stvorila.
on zachrániť chce básnika.
preto číta jeho slová.
slzami nimi prosí Boha,
za báseň,
aby ešte mohla,
aspoň raz zmeniť človeka.
(brat šavol)