V núdzi spoznáš priateľa. Táto klišovitá veta dostáva hodnotu v najťažších chvíľach života. Každý pozná tie chvíle, kedy si myslí, že už nikdy nebude dobre, že nič horšie sa nemôže stať. Keď sa mu zrútil svet a sny odkráčali skryť sa za najbližší strom. Keď sú oči opuchnuté od plaču a všetko sa zdá zbytočné a ťažké. Práve v týchto chvíľach je možné rozlíšiť kto sa na priateľa hrá a kto ním je.
Vypočítaví priatelia zabudnú, že ste. Tí, na ktorých ste najviac vsádzali sa stanú vzduchom. Predmetom, v ktorom sa vaše volania o pomoc pomaly strácajú. Postavia pred seba múr a môžeme aj v bolestiach umierať, no oni sa budú hrdo tváriť, že dokonalosťou oplývajúci nič nepočujú. Márne sú vaše ubolené oči a vyčkávanie, že pípne mobil alebo príde mail s vetou: „Mám ťa rád, všetko bude dobré“. Nič nepríde, lebo „priateľ“ odhalí svoju pravú do narcisu rozkvitnutú tvár.
Na druhej strane sú tu priatelia, ktorých raní vaša bolesť viac ako vás. Pri vašom páde sa hrdo postavia vedľa raneného a okoloidúcim predstavia priateľa, ktorý teraz síce prehral bitku, ale vojnu nie. Nemusia byť fyzicky pri zronenom priateľovi, ale ich psychická blízkosť bude vyžarovať liečivé náplasti na dušu v každom okamihu. Títo priatelia v momente zabudnú na predošle sváry a dôležitým bodom sa stane pozviechanie raneného. Nepotrebujú honosné dary za prejavenú empatiu, lebo odmenou im je úsmev a vďaka.
Sú to ľudia, ktorí vedia, čo je to bolesť. Vedia, že nie oni sú stredobodom vesmíru. Vedia, že samoľúbosť nie je v móde, že priateľstvo posilňuje obojstranne, že Boh stvoril ľudí ako vzťahové bytosti a bez vzťahu sú len pobehujúcimi prázdnymi nádobami.
Nebudú si musieť o pár rokov klásť otázky: „Prečo som opustený? Prečo som stále sám?“
Pomohli a bude pomáhané aj im. Lebo ako sa píše v jednej múdrej knihe: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto maličkých, mne ste urobili...“ Všetko sa nám vráti do tej miery, do akej sme sami dali. Nik nám nezostane nič dĺžny a nik neodíde s pohľadávkou.
Keď chceš nájsť pravých priateľov, hľadaj ich v období dažďa svojho života. Lebo keď na Teba svieti slnko šťastia vidíš ich veľa a keď sa zamračí vidíš len tých pravých ozajstných priateľov, ktorí sú blízko Teba. (anonym)