Vráť mi tie hviezdy...

Autor: Martina Blažeková | 11.3.2011 o 14:36 | (upravené 11.3.2011 o 14:43) Karma článku: 3,62 | Prečítané:  311x

O egu, zrkadle, Beáte Dubasovej, bezdomovkyni a nás všadeprítomných spoluobčanov...                                                                                                                                                                                                   Pri poslednej návšteve Bratislavy mi najviac utkvela spomienka na bezdomovkyňu, ktorá s lacným vínom v ruke, spievala pieseň Vráť mi tie hviezdy. Každý si zarába inak.

 http://photo.vivo.sk/jpeg/2407/62139/_n/fe6339/cuco---liek-na-ne

Nie je to na smiech, ani to nie je príjemné kultúrne predstavenie. Je to facka! Facka pre nás všetkých chodiacich s klapkami na očiach a všímajúcich si vlastné tváre v odraze mláky.

Možno práve bezdomovci sú tí, ktorí si za svoju situáciu môžu sami. Stratili zmysel života a nepokúsili sa ho nájsť. Upíjajú sa, padajú a nemajú chuť opäť vstať. Týmto ľuďom môžeme pomôcť tak, že prispejeme na organizáciu, ktorá sa o nich stará alebo im venujeme svoj čas.

Bolo by síce jednoduchšie hodiť pár centov dotieravému bezdomovcovi do šiltovky a pohladiť si tak svedomie. Ale tým by sme mu vôbec nepomohli. Pomohli by sme akurát tak svojmu egu a mali by sme príležitosť sa s tým oháňať vždy, keď by nás niekto požiadal o pomoc. „Ja som už pomohol, už odo mňa nič nechcite!“

Prečo ma niekto veľa a nevie čo s tým, a iní sa bijú o kus chleba? Prečo sme takí nespravodliví?

Všetko to začalo v raji, keď had urobil prvý obchod. Had ponúkol Eve rajské ovocie ako výmenu za jej dušu. Vznikol prvý trh. Trh a egoizmus pokrývili ľudský charakter. To, že ľudské srdce stále túži niečo mať, a mať stále viac a nadmieru, je zapríčinené dedičným hriechom a absentujúcou morálkou.

Peniaze zakladajú iný vzťah medzi ľudí na akí by sme mali byť zvyknutí. Keď mi večer zaklope sused s prosbou o kilo múky, tak mu ju dám bez toho, aby som čakala odmenu alebo revanš. Lenže  dnešné medziľudské vzťahy sú tak zdeformované, že sa stále cítime byť zaviazaní.

Charitné diela chcú konať najmä tí, čo sami spadajú do kategórie pomoci. Chcú pomáhať, no nemajú na to. Dnes už nie je v móde dať, lebo chcem. Ale dať, lebo dostanem alebo dať, lebo musím.

Kde je chyba? Staviame dom od komína a tvárime sa pritom previnilo. Nedostatok morálky v našej spoločnosti vytvára problémy. Nemorálne činy prekrývame prikrývkami. A keď oheň uhasíme od ruín odtiahneme pozornosť akoby boli stále krásne a reprezentatívne. Veď aj sú. Pozrime sa dookola, čo uvidíme?

Návšteva Bratislavy sa skončila. Bezdomovkyňa dopila lacné víno a dospievala áriu a spočítala zárobok zo šiltovky. Ja som šťastne prišla domov, lichotnícky som sa poobzerala v zrkadle, dopísala som tento nevýrazný článok a s pohladeným egom som zaspala v kresle pred televízorom.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.

SVET

Dôsledky talianskeho referenda pocíti celá Únia

Neúspešné talianske referendum vystrašilo trhy.


Už ste čítali?