Keď diabetes (cukrovka) "žerie" zaživa

Autor: Martina Blažeková | 10.2.2013 o 18:22 | (upravené 10.2.2013 o 18:45) Karma článku: 6,09 | Prečítané:  487x

Keď sa povie diabetes mellitus, ľudovo povedané "cukrovka", každý hneď vie, že človek, ktorý túto chorobu má, nemôže jesť sladké jedlá, musí dodržiavať diétu, pichať si inzulín alebo užívať tabletky. Málokto si však uvedomuje, že cukrovka je "tichý zabiják", ktorý pomaly človeka ničí. Zhoršuje sa zrak, chorejú obličky, zužujú sa cievy, zle sa hoja rany, odumierajú bunky..... Nejedenkrát táto choroba vyústi k amputácií končatín. Aj môjmu otcovi amputovali v decembri palec, teraz v januári prst na pravej nohe. Nemôže chodiť do práce. Požiadal preto o kompenzácie na oblečenie a benzín, keďže musí pravidelne a často na kontrolu k lekárovi a dezinfekčné prostriedky, ktoré sa na ranu používajú ničia oblečenie. Kompenzáciu mu zamietli... A tu je jeho odvolanie /vyžalovanie sa/

Vážený pán posudkový lekár!

Chcem sa odvolať a Vaše rozhodnutie, ktoré mi bolo doručené dňa 8. februára 2013. Som z neho veľmi sklamaný a znechutený ako ste k mojim požiadavka jednoducho napísali „NIE“. (Zdravý ako repa, čím skôr umrie, ušetrí štát a my budeme mať odmeny). Píšem to ironicky, lebo Vy za to možno nemôžete, ale šetriť treba všade.

Diabetes mellitus som dostal, keď vznikol Slovenský štát, v roku 1993, mal som 24 rokov. Bol som aktívny futbalista. Pracoval som v Českej republike na štvorzmennú prevádzku. Diabetes som si nezavinil sám, či už alkoholom alebo nesprávnou životosprávou. 4. januára 1993 mi diagnostikovali diabetes mellitus, teda cukrovku. Od začiatku bola moja liečba inzulínová Mojou lekárkou, od počiatku po teraz, je MUDr. Malicherová. Chodil som pravidelne na kontroly, dodržoval som diétu a pani doktorka nemala voči mne žiadne výhrady.

Žiaľ, táto nenápadná a zákerná choroba si vyžiadala svoju daň. Zhoršilo sa mi očné pozadie, mám choré obličiky. Nakoniec to vyústilo k amputácií palca a prsta na pravej nohe + defekty na oboch pätách, ktoré neúspešne liečim už dva roky. Počas celých dvadsiatich rokov života s cukrovkou som pracoval a vytváral hodnoty pre tento štát. Neskrýval som sa za svoju chorobu.

Bohužiaľ, situácia sa zmenila. Pre amputáciu palca a prsta na pravej nohe + defekty na pätách som prakticky nefunkčný pre pracovný trh a obmedzený fungovať ako občan tejto republiky. Mám problém kúpiť si dobrú obuv, kvalitné ponožky a ďalšie potreby, ktoré sú nevyhnutné. Aj preto som požiadal o priznanie kompenzácií na oblečenie a benzín. Avšak nebolo vyhovené mojim požiadavkám.

Psychicky som na dne. Mám traumu z toho, že nemám prsty. Nečakal som to. V priebehu mesiaca som absolvoval dve amputácie. Neviem teda, čo ma ešte bude čakať, kedy mi odrežú nohu.

Dúfam, že svoje stanovisko prehodnotíte a kompenzácie mi priznáte.

 

 

PS: Milí čitatelia, ak máte niekto skúsenosti s liečbou rán po amputácií alebo priamo s liečbou diabetickej nohy, prosím Vás o Vaše rady. Ďakujem veľmi pekne.

 

Fotogaléria k článku, (fotografie nie sú vhodné pre citlivé osoby)

 

diabetická noha
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.

SVET

Dôsledky talianskeho referenda pocíti celá Únia

Neúspešné talianske referendum vystrašilo trhy.


Už ste čítali?